Niekoľkokrát som zazvonil na zvonček s prosbou, aby mi prišli zatvoriť okno, čo sa nakoniec aj stalo. Avšak zabudli zapnúť kúrenie. Keď bolo kúrenie konečne zapnuté na maximum, trvalo ešte takmer dve hodiny, kým sa v izbe konečne oteplilo. Bál som sa, aby som si neprivodil silné prechladnutie, ale teraz som dúfal najmä v to, aby alergia ustúpila. O 9:30 hod. prišla konečne lekárka a povedala mi, že môžem ísť domov. Povedal som jej, že sme dnes vlastne chceli letieť na Ukrajinu a čo si o tom myslí?

Lekárka súhlasila s cestou, nakoľko mi už všetko odpuchlo. Dala mi ešte tri tabletky na alergiu, ktoré som mal užívať každý deň. Teraz bol ale problém v tom, že že sme už zmeškali náš vlak. Lekárka bola taká milá, že okamžite pripravila potrebné papiere a dokonca sa nám ešte aj pozrela na nové vlakové spojenie a aj ho našla.

Bol jeden vlak o 10:30 hod., ktorý sme teoreticky ešte mohli stihnúť, a tým pádom aj let. Tým, že vlak mal ešte aj meškanie, sme ho nakoniec stihli. Avšak namiesto zastávky Frankfurt-Letisko sme museli vystúpiť už na zastávke Frankfurt-Juh, prípojný vlak, ktorý nás mal priviesť až na letisko, mal tiež meškanie, a to bola naša ďalšia prekážka.

S oneskorením, presnejšie povedané 50 minút pred odletom, sme konečne dorazili na letisko. Utekali sme k terminálu Lufthansa, kde nám samozrejme povedali, že sme prišli príliš neskoro, pretože let štartuje o 50 minút a už nás nemohli vpustiť do lietadla.

Jeden z mužov sa nás spýtal, kam chceme letieť a prečo chceme ísť na Ukrajinu. Odpovedal som mu, že do Kyjeva, k hrobke Agapita, na toto posvätné miesto, kde sa nachádza aj Jaskynný kláštor. Potešil sa, pretože tiež pochádza z Kyjeva a povedal nám: „Musíte tam ísť, choďte rýchlo!“, a otvoril nám zábranu. S veľkým šťastím sa nám to predsa len nejako podarilo, skutočne na poslednú minútu. Takže sme boli konečne na ceste do Kyjeva, všetko bolo v poriadku, pricestovali sme neskoro večer.

Nasledujúce ráno sme sa chceli pri vchode do kláštora stretnúť s jednou známou, predtým, ako sme odišli, som užil moje tabletky proti alergii. Výlet mal veľký úspech, mohli sme si všetko poprezerať. Vibrácie pri Agapitovi boli jedinečné! Myslím, že osoba, ktorá nie je trénovaná by však tieto vibrácie pravdepodobne necítila. Bolo veľmi ľahké dostať sa do bezmyšlienkového stavu, mohli ste sa veľmi ľahko spojiť so svojou vlastnou dušou a trochu cestovať v iných dimenziách.

Večer sme sa zašli najesť do jednej útulnej reštaurácie, bol to veľmi pekný večer! Všetko bolo v poriadku, ale potom som dostal večer znovu príznaky alergie. Vzal som si teda tabletku, ktorú som si chcel vziať nasledujúce ráno, keďže sme nasledujúci deň už aj tak odlietali. Uprostred noci sa u mňa začali opäť prejavovať alergické reakcie, bože môj, dnes večer sme sa chceli predsa vrátiť domov, tak som užil aj zostávajúcu tabletku.

Vzhľadom na to, ako som už spomenul, že som 2 dni predtým ležal v ľadovo chladnej miestnosti, som dostal aj teplotu. Pomyslel som si, dočerta, prečo akurát teraz, dúfam, že prejdeme zdravotnou kontrolou, ja s teplotou a to v čase, keď sa na všetkých letiskách vykonáva kontrola kvôli korone.

Takže som si zobral poslednú tabletku na alergiu a tiež niečo na teplotu. Keďže spiatočný let sme mali až na večer, pretože cez deň sme chceli ešte navštíviť mesto, pozrel som sa, či by sme prípadne nestihli aj nejaký skorší let.

Potom, ako som našiel, čo som hľadal a hneď som aj zarezervoval skorší let, som si všimol, že tento let bol síce skôr, ale až o 3 dni neskôr. 🙈☠️ Následne sme zaspali a vstali sme len veľmi neskoro. Cítil som sa oveľa lepšie, teplota klesla a alergické reakcie boli opäť lepšie.

Po všetkom tom rozruchu sme spomalili, vydali sme sa na príjemnú prechádzku, v pokoji sme sa najedli a užívali sme si vibrácie. Až bol konečne večer a vyrazili sme smerom na letisko. Celý čas som myslel len na to, aby mi znovu nestúpla teplota alebo sa mi neurobili vyrážky a neopuchla mi tvár. Každý, kto by ma videl v noci predtým, ako som vyzeral, by ma na fotke v pase určite nespoznal.

Samozrejme sme nestihli ani vlak, ktorý nás mal doviesť do Kasselu, takže sme sa museli opäť presunúť na ďalšiu vlakovú stanicu, aby sme sa dostali do Kasselu. Nejako sa nám podarilo stihnúť posledný vlak, čo bolo naozaj super.

Domov sme dorazili veľmi neskoro a boli sme skutočne vyčerpaní zo všetkých útrap po ceste, hneď sme zaspali. Na druhý deň ráno bola alergia znovu naspäť, musel som ísť opäť do nemocnice a znova absolvovať celú procedúru. Okrem toho som bol poriadne prechladnutý a musel som brať antibiotiká.

Čo keby sa to stalo tam? Prešli by sme potom všetkými kontrolami a nechali by nás odletieť domov? Pri pomyslení na to nám nebolo všetko jedno. Vďakabohu, že sme prešli všetkými kontrolami a mohli sme odcestovať. Vrátili sme sa naspäť do Nemecka a boli sme veľmi šťastní. Ak by nás chceli skontrolovať tu vo Frankfurte, tak už sme aspoň v Nemecku. Ale nikto ma nezastavil, a teda ani nekontroloval, našťastie som nemal ani teplotu.

Musím však povedať, že celá táto cesta stála napriek všetkým prekážkam za to. Niekto si môže myslieť, či nebolo nezodpovedné podstúpiť také riziko. Nie, to určite nebolo. Ak nám chce negativita v niečom zabrániť, musíme urobiť všetko pre to, aby sa jej to nepodarilo. A keby nás tam svätý Agapit nechcel, tiež by sme to nezvládli. Ale spýtal som sa lekárov, či si môžeme trúfnuť na túto cestu. Z lekárskeho hľadiska to bolo v poriadku a dostal som na to lieky.

Nechcem tým teraz povedať, že človek by mal za každú cenu, silou mocou, podniknúť túto cestu, to v žiadnom prípade. Keby som let nestihol, alebo keby mi to lekári neodporúčali, bol by som síce sklamaný, ale prijal by som to. Nechcel by som túto cestu podniknúť za každú cenu. V konečnom dôsledku nezáleží na tom, či ste to dokázali alebo nie. Pre mňa osobne bolo dôležité to, že som sa pokúsil o všetko, aby som túto cestu na sväté miesto mohol uskutočniť. Keby to bolo pre mňa absolútne nemožné, potom by som to tak prijal. Pre mňa bolo dôležité len to, že som pre to urobil všetko, čo bolo v mojich silách.

To by som chcel odporučiť aj ostatným, nejde vždy len o to, či je niečo ľahké alebo nie, ale o to, či, ste vyčerpali všetky možnosti, aby ste to mohli uskutočniť. Mohol by som sem napísať ešte veľa podobných príbehov, kde sa mi na poslednú chvíľu podarilo niečo, čo malo malú šancu na úspech.

Napríklad som mal problémy s kolenom a nemohol som na univerzite riadne trénovať atletiku. Ale čosi som urobil a využil som ešte poslednú šancu, aby som mohol ešte niečo zvládnuť.

A znova som dal do toho všetko, aby som niečo urobil. Keby sa mi to nepodarilo, tak by to malo tiež zmysel. Aj to sa mi už stalo, keď som sa prihlásil na univerzitu a nevyšlo to. Ale aj to malo svoj účel. Vedel som, že to má svoj zmysel, a tak tomu aj bolo. V tom roku ma prijali na ešte lepšiu univerzitu a výborne som sa tam umiestnil. Až vtedy som pochopil, prečo sa niektoré veci udejú a iné nie.

A to je to, čo tu vlastne chcem povedať, nejde o to, či sa niečo podarí alebo nepodarí. Ide o to, či ste skutočne urobili všetko, čo ste urobiť mohli, aby sa to predsa len podarilo. Aby ste dosiahli svoje dobré zámery a nestratili ste ich z očí, pretože to nefunguje tak rýchlo, ako by ste chceli.

Pretože práve to vám dáva vnútorný pokoj a radosť, a to, či sa to podarí alebo nepodarí je v konečnom dôsledku druhoradé. Ale väčšinou, keď dáte do toho všetko, tak to aj funguje. Niekedy je človek aj skúšaný, či je už pripravený prijať niečo nové a lepšie, či je pripravený na darčeky, či už tie duchovné alebo pracovné, alebo v zmysle vzťahov.

Je dôležité, aby ste vyskúšali všetko, aby ste svojho ex-partnera získali naspäť, alebo ste si možno profesne našli lepšie pracovné miesto, alebo ste získali vysokoškolské vzdelanie. To je to, čo je dôležité. Ľudia si častokrát myslia, že ak je to dobré, musí to byť ľahké získať. Nie, nie je to tak. Takéto veci veľmi často trvajú dlho a je dôležité, aby ste sa od svojich zámerov nenechali odradiť.

Napríklad ja som už ako 13-14 ročný napísal nejaké piesne, ale v tom čase som nemal možnosť ich vydať. A trvalo niekoľko rokov, kým som tú možnosť mal, kým bola technológia tak ďaleko, že som to zvládol aj doma. Pretože vtedy to bolo jednoducho nemožné kvôli peniazom a technológii. Ale nikdy som sa toho nevzdal, to neznamená, že som bol nešťastný alebo niečo podobné, ale vedel som, že to momentálne nejde. Snažil som sa a urobil som všetko pre to, aby sa vydali, ale nevyšlo to. Pretože som na to nemal peniaze, alebo nebola k dispozícii technika, alebo som nemal počítač. A v určitom okamihu nadišiel čas a ja som mal zrazu príležitosť, pretože som získal všetky tieto veci.

Nikdy sa teda nenechajte odradiť od svojej cesty, ak to nebude fungovať na prvýkrát, tak to bude fungovať nabudúce alebo ešte na ďalší krát, ale raz sa to stane.

Vždy verte svojim vlastným cieľom a nikdy sa nevzdávajte, stále si hovorte, že ja to dokážem, raz to vyjde a urobte pre to vždy to najlepšie, čo môžete. Potom budete odmenení za to, že ste sa nikdy nevzdali a s vytrvalosťou ste prekonali sám seba. Buďte si vždy vedomí toho, čo skutočne chcete.

Máš problémy vo svojom ľúbostnom živote a nevieš, ako ďalej? Si práve teraz konfrontovaný s niečím, čo si doteraz považoval za nemožné? V zmysle: „Prekliatie, démoni“? Chceš nahliadnuť do možnej budúcnosti, alebo potrebuješ vedieť odpovede na svoje otázky? Na probléme pracujeme magicky tak dlho, kým nie je vyriešený. Po celý čas zostávame s klientom v kontakte.

Môžeš nás navštíviť aj osobne za účelom rozhovoru alebo spoločnej meditácie.